Prvá republika československá vznikla z dobrej vôle, z presvedčenia a potreby. Využijúc povojnový chaos a eufóriu ju založil triumvirát Masaryk, Beneš, Štefánik na jednoduchých ľudských a demokratických hodnotách, ktoré výborne vystihuje Masarykovo heslo „nebát se a nekrást". Masaryk takto vytvoril jasnú víziu novej republiky, ktorá podľa neho ešte potrebovala 30 rokov usilovnej práce na to, aby sa kvalitne zakorenila v novej Európe. Nedostala ani 20.
Republiku rozdelil strach, slabosť a zbabelosť politikov. V hodnotách spoločnosti zrada zanechala hlbokú jazvu. Druhá svetová vojna ešte viac rozložila hodnoty, morálku a samozrejme tiež ekonomiku. Po jej skončení sa ľudia ocitli, ako po každej vojne, v eufórii. Boli ochotní veriť všetkému a každému. I ilúziám o novej spravodlivej spoločnosti. „Spravodlivé" procesy a perzekúcie slobodne zmýšľajúcich ľudí presvedčili o opaku. Vytvorili v spoločnosti atmosféru strachu. Ekonomika rástla, ľudia začali byť sýty, ale v ťaživej atmosfére im zle trávilo. Preto zákonite prišlo uvoľnenie. Pražská jar však bola príliš malá šanca na rekonštrukciu spoločenských hodnôt. Napriek tomu silne emocionálne ovplyvnila spoločnosť. „Priateľská" invázia a sklamanie po tretíkrát zjazvili hodnoty spoločnosti. Konformisti sa adaptovali. Nekonformní boli vyhnaní, alebo odsúdení živoriť. Spoločnosť sa vyčerpala a začala prevládať pasivita.
Normalizácia bola možná vďaka sovietskym pôžičkám, ktoré zabezpečili rast a zvýšili konzumný štandard. Ten sa prejavil aj v krátkej populačnej explózii. Husák vedel, že ľudia s plným žalúdkom sa množia a nebúria. Spoločenskú pasivitu narušovalo katastrofálne porovnávanie s rýchlo rozvíjajúcim sa, ale tiež konzumným západom. Prvá republika patrila k najvyspelejším štátom na svete. Československá realita 80-tich rokov bola o nedostatku, zaostávaní, nespokojnosti a kolabovaní systému. Komunisti z východu nám už nemohli pomôcť, pretože preteky v zbrojení a „neekonomický ekonomický" model kolaboval oveľa viac ako u nás.
Túžba po slobode, ale tiež vyššia úroveň konzumnej západnej spoločnosti sa stali hybnou silou demokratických zmien. Amerika bola už dlho vzorom a snom obyčajného človeka. Odovzdanie moci prebehlo hladko, pretože potreba zmeny a hlad po moderných technológiách bol na oboch stranách. Prišla sloboda, ale hodnoty spoločnosti sa reálne nezmenili.
Aj v tomto období sa našli ľudia, ktorí chceli niečo iné. Takzvanú tretiu cestu, ktorá by nekopírovala chyby západoeurópskych demokracií. Vedeli, že demokratická a ekonomická transformácia je len dočasné riešenie. Plné brucho robí svoje. Najmä oberá mozog o energiu. Zopakovali sme chyby západu. Peniaze sa dostali na vrchol hodnotového rebríčku. Ekonomická moc víťazila nad politickými ideálmi, či všeobecne platnými hodnotami.
A stalo sa to najhoršie. Tí, ktorí by nám mali vládnuť o moc nestoja. Tí, ktorí o moc stoja, by nám vládnuť nemali. Väčšina ľudí sa postupne stáva otrokmi systému. A sloboda je pre nich len veľké množstvo peňazí. Propaganda funguje. Peniaze ovládli demokraciu i naše hlavy. Konzumujeme lebo musíme. Sme skutočne otroci konzumu.