Ako funguje bankový matrix

Autor: Martin Urminský | 9.4.2013 o 9:09 | (upravené 19.6.2013 o 16:38) Karma článku: 8,48 | Prečítané:  898x

Ľudia si zaslúžia pravdu. Surovú neprikrášlenú krutú pravdu. Všetky prípadné variácie pravdy sú lži. Jednoduchú pravdu, tak aby ju pochopil každý. Hoci pravdou je, že každý ju pochopiť nemôže. Je každého rozhodnutím, či sa o to pokúsi. Pokúsite sa pochopiť bankový matrix?

Banky kedysi fungovali ako finančné ústavy, ktoré zabezpečovali bezpečnosť a zhodnocovanie peňazí. Ľudia do nich vkladali svoje zlato a zato dostávali bankovky, ktoré boli týmto zlatom kryté. Každá banka vydávala svoje vlastné bankovky. Spôsobovalo to samozrejme problémy. Bránilo to ich univerzálnemu rozšíreniu najmä vo veľkých krajinách ako Rusko, USA. Preto niekto vymyslel ideu Centrálnej banky, ktorá získala monopol na vydávanie bankoviek. Bola to silná myšlienka, časom sa vlastná mena stala jedným z atribútov samostatného štátu. Určite si pamätáte rozdelenie Československa a kolkovanie spoločných bankoviek. Globálne takto fungovali do 1971. Prvá krajina, v ktorej takto prestali fungovať bola Veľká Británia, ktorá prvá začala vydávať viacej bankoviek ako mala zlata vo svojich sejfoch. Ich rozhodnutie bolo pragmatické a účelové. Potrebovali viacej peňazí na „rozvoj" kolónií britského Commonweathu. Tie úvodzovky sú tam samozrejme zámerne. Rozvoj kolónií znamenal presun bohatstva vo forme kovov, diamantov a rôznych iných tovarov z kolónií do Británie. Napríklad konkrétne v Indii 100 tisíc Angličanov ovládalo 350 miliónov Indov a odčerpávalo väčšinu bohatstva do Veľkej Británie. Británia mala podobných kolónii niekoľko. Toto sú základy jej bohatstva, z ktorých profituje dodnes.

Ďalšia krajina, ktorá opustila zlatý štandard boli Spojené štáty. Tam to fungovalo do roku 1933. V tomto roku Spojené štáty znárodnili všetko zlato svojich občanov a jeho cenu administratívne zvýšili z 20,5 USD na 35 USD. Všimnite si, že slovo znárodnili je bez úvodzoviek. A všimnite si tiež rok. Problém je, že ho znárodnila vláda Spojených štátov, ale zlato išlo do štátno-súkromného Fedu. Fed je Federal Reserve čiže centrálna banka USA. Väčšina centrálnych bánk sveta patrí štátom. Spojené štáty sú výnimka. Medzinárodná vymeniteľnosť dolárov za fyzické zlato trvala až do roku 1971. V tomto roku Spojené štáty jednostranne vypovedali takzvanú dohodu z Bretton Woods, ktorá zaručovala, že za každý americký dolár dostanú ostatné štáty presne určené množstvo zlata. V roku 1971 Veľká Británia a Francúzsko požiadali USA o dodanie zlata za doláre a Američania to neurobili. Málokto vie, že Francúzi vtedy poslali do New Yorku vojnovú loď. Chceli dodržanie dohody podporiť vojenskou silou, ale vtedy to už bolo neskoro a nemožné. Spojené štáty boli už jadrovou veľmocou.

Starší ľudia ako ja si ešte pamätajú nápis na našich československých bankovkách. Táto bankovka je krytá zlatom a ostatnými aktívami Štátnej banky Československej. Na dolároch je už veľmi dlho uvedené In god we trust. Úsmevný paradox.

Po zastrelení Kenedyho začala v Spojených štátoch séria legálnych a nelegálnych deregulácií finančného systému. V Spojených štátoch je prezidentský systém, tak všetky deregulácie robila jeho administratíva so súhlasom Fedu. Najväčšie deregulácie prišli počas prezidentovania herca Ronalda Regana, ktorý financiám určite rozumel. Ďalšie veľké deregulácie najmä finančných derivátov prišli počas prezidentovania Georga Busha mladšieho, o ktorom sa nebojím napísať, že je hlúpy a klamár. Finančné deriváty má problémy pochopiť profesor matematiky. Preto je hlúpy prezident ideálny na ich schválenie. Ale poďme späť k bankám.

Banky nielen v Spojených štátoch používajú nasledovný systém. Z jedného fyzicky vloženého doláru vygenerujú až 33 virtuálnych, ktoré rozpožičiavajú ľuďom a firmám. Pomer 1:33 sa volá leverage, slovensky páka. Problém nastal keď sa ekonomike prestalo dariť a viacero ľudí sa rozhodlo ten jeden fyzický dolár z banky vybrať. Už pri poklese o 3% sa zatriasla celá schéma. Vznikla takzvaná finančná kríza, teda skôr infarkt finančného systému. Aj obyčajnému človeku ako ja je jasné, že tento výrazný nepomer spôsobuje problémy. Ako to vyriešili Američania? No po americky.

Finančné inštitúcie na čele z Goldman Sachs za víkend presadili v ultra krátkom legislatívnom procese zákon, ktorý bez možnosti spätnej kontroly a žalovateľnosti vyplatil vybraným americkým bankám 700 miliárd dolárov. To bola samozrejme len prvá a malá časť. Goldman Sachs nespomínam náhodou. Faktom je, že väčšinu dôležitých pozícii v americkej administratíve a Fede zastávajú práve bývalí manažéri tejto banky. V americkom senáte i kongrese ju veľakrát nazvali vládou Goldman Sachs. Hlavným presadzovateľom tohto zákona o „darovaní 700 miliárd dolárov" bol samozrejme jej bývalý šéf Henry Paulson, vtedajší minister financií USA.

Cieľom tohto kroku bolo zmeniť leverage (páku) z 1:33 na prijateľnejších 1:10. Banky samozrejme nikomu neodpustili ani jeden virtuálny dolár, ktorý požičali, ale naopak prinútili štát aby tie približne 4 nové doláre vytlačil. Časť fyzicky a časť virtuálne. Preto Spojené štáty mesačne uvoľňujú 85 miliárd nových dolárov, preto od roku 2008 pribúdajú doláre v biliónoch. Samozrejme rovnako postupuje aj Európska únia, či Japonsko. Napriek tomuto najväčšiemu „tlačeniu" peňazí v histórii ľudstva na svete nie je toľko fyzických dolárov, aby zaplatili americké štátne dlhopisy. O ostatných cenných papieroch ani nehovorím. Pripočítajte si k tomu 1,83 trilióna dolárov, čo stála invázia za demokratizáciu Iraku. Pripočítajte si náklady na vojnu v Afganistane, na ktorú peniaze Američania tiež nevytiahli zo sejfu a pochopíte, že do bánk sa dostalo neuveriteľné množstvo peňazí. Je dôležité si uvedomiť, že žiadna bankovka nie je krytá ničím. Jediné, čo určuje jej hodnotu je ľudská viera, že nejakú hodnotu má. Ak táto viera slabne napríklad preto, že sa tie bankovky vyrábajú v obrovských množstvách, tak stúpa inflácia. A tu vznikajú ešte väčšie problémy. Obrovské tlačenie bankoviek časom spôsobuje hyperinfláciu. Hyperinflácia býva najčastejšie pred vojnou a niekedy aj po vojne. Nemci zažili hyperinfláciu dvakrát v minulom storočí. K moci sa vždy dostali extrémisti a určite viete ako to skončilo. Vrátim sa však k bankám.

Výborným príkladom je Island. Malý ostrov s krásnou prírodou. Sebestačná ekonomika a nezadlžený štát. Výborné miesto pre život 320 tisíc Islanďanov. Islandská vláda sprivatizovala 3 najväčšie lokálne banky na základe rád odborníkov z „Fedu a Harvardu". Zároveň na základe rád tých istých profesorov urobila dereguláciu bankového sektoru. Za 5 rokov tieto 3 banky rozpožičiavali 10-násobok islandského HDP, čiže 10 krát viacej ako všetci Islanďania, cudzinci a firmy vyprodukujú za jeden rok. Na Islande vzniklo niekoľko dolárových miliardárov, ktorí profitovali z úverov a na úver kupovali firmy, domy, lode, lietadlá.

Viete ako to skončilo? Dobre. Všetky tri banky skrachovali hoci mali najvyšší možný rating a audit od najrenomovanejšej svetovej audítorskej spoločnosti. Po sérií konfliktov s veriteľmi z Veľkej Británie Islanďania museli devalvovať svoju korunu o 80% a všetci tak prišli o svoje úspory. Mnohí i o všetko. Mali šťastie, že mali svoju menu. Na Islande uskutočnili referendum kvôli dlhom. Dnes na Islande platí, že banky nie sú vítané a jednoznačne sa má za to, že škodia islandskej ekonomike.

Tak ako funguje bankový matrix? Jednoducho. Banky vytvárajú virtuálne peniaze, ktoré musia požičať, aby vytvorili záväzok a dostali ich do obehu. Čím viacej požičajú, tým lepšie. Na úrokoch a ziskoch profitujú majitelia bánk a vrcholový manažment dostáva obrovské platy. Lehman Brothers vyplatila svojim 5 manažérom 1 miliardu dolárov. Banka skrachovala. Manažérom peniaze zostali. Banky lobujú za dereguláciu a platia politikov, aby schvaľovali zákony podľa ich potrieb. V Amerike sú traja lobisti finančného sektoru na 1 kongresmana. Keď sa dostanú na hranu a hrozí systémový kolaps, tak ich štáty zachránia, ale samy sa pri tom zadĺžia. A toto je presne bod keď vzniká bankový matrix. Štáty refinancujú súkromné banky, aby si samy mali kde požičať na svoj vlastný chod. Vzniká dlhová špirála. Štáty ergo centrálne banky vydávajú čoraz viacej nekrytých bankoviek a vzniká inflačná špirála, ktorá skončí hyperinfláciou. Ako to skončí? Veľmi zle.

Ďalší bankový matrix je ich serióznosť, dôveryhodnosť a bezpečnosť. Všetky veľké banky platia stámilióny dolárov na pokutách za porušovanie zákonov. Banky legalizujú príjmy drogových kartelov, financujú zakázané jadrové programy, financujú nelegálne drancovanie prírody, porušujú sankcie Spojených národov, alebo pomáhajú ukrývať korupciu, či nelegálne účty politikov. Rovnako využívajú vašu nevedomosť, ktorú nazývajú pasívny súhlas na zmenu úrokov, poplatkov, obchodných podmienok. Bankové služby proste majú kriminálne sklony. K bezpečnosti stačí uviesť, že Lehman Brother mala tesne pred krachom fantastický rating AA.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?