Globálna kríza však ukázala, že politici dokážu jednať rýchlo i operatívne ak ide o peniaze, alebo hrozí kolaps finančného systému. Vtedy nahlas hovoria o zodpovednosti, šetrení, či udržateľnom raste. Ak sa jedná o prírodu, rozprávajú rovnako, ale zostáva len pri slovách.
Politici sú skrátka nezodpovední haj... . Termín politická zodpovednosť je príliš flexibilný a nejednoznačný. Každý politik si ho vysvetľuje po svojom. Nezodpovední sú však aj voliči. Nie všetci. Väčšina. Sú nezodpovední voči prírode a neobnoviteľným zdrojom. Míňajú viac ako vyprodukujú, konzumujú viac ako je zdravé. Prejedajú sa, priberajú, či kupujú veci, ktoré vôbec nepotrebujú. Nechávajú sa balamútiť reklamami, zaručenými sľubmi i cudzími slovami, ktorým nerozumejú. Silanizujú, chránia sa bifidusmi, alebo veria, že sa oholia o 40% lepšie. Zvykli si na pekne obalené usmievavé klamstvo. Nechávajú opiť rožkom politických sľubov. Politici to vedia a zneužívajú.
Každá ďalšia globálna, hospodárska, finančná, alebo akákoľvek iná kríza bude zámienkou na to, aby sa ochrana prírody znova odsunula na druhú, alebo až tretiu kolaj. Politici budú znova konať v mene dobra, v mene demokracie, v záujme človeka. Najmä však v mene zachovania rastu, ktorý sa stal najvyšším bohom nového milénia. Ekológia zaradí spiatočku.
Kedy konečne zabudneme na pos.atý rast HDP, rast ekonomiky, rast populácie a sústredíme sa na rast vlastných detí v zdravom životnom prostredí. Budúcnosť jedinečného ekosystému na Zemi je budúcnosťou našich detí.