Život je permanentná zmena. Je to otrepaná fráza. Učitelia o tom vedia svoje. Z rešpektovaných členov spoločnosti sa dostali na jej okraj. Finančný a nanešťastie aj sociálny. Deti a študenti ich berú ako nutné zlo, bez rešpektu. Nevážia si ich, nie sú pre ne vzorom. Svoj sociálny status strácali pomaly, postupne a potupne. Držím palce výnimkám. Je mi ich ľúto.
Novinári začínajú byť na tom horšie. Už dlhšie si všímam zhoršovanie vzťahu verejnosti k novinárom. Negatívnym príkladom prispeli politici ako Mečiar a jeho dieťa Fico. Svoje negatívne emócie preniesli medzi svojich voličov. Exampla trahut - príklady tiahnu. Degradácia novinárskej profesie však začala oveľa skôr. A to nielen na Slovensku.
Masmédia sa transformovali a adaptovali trhu. Ich primárna funkcia objektívne informovať sa stala formálnou zásterou. Teraz musia v prvom rade zarábať, či aspoň tvoriť minimálnu a akceptovateľnú stratu. Reklama a politický lobing sú ich neoddeliteľnou súčasťou a tvoria časť nefinančného profitu. Rast, sledovanosť, impakt, zisk a vplyv sú alfou a omegou tohto podnikania. Novinári sa preto ženú sa za senzáciami, ktoré zvyšujú predaj a sledovanosť. Obyčajné a každodenné fakty interpretujú takým spôsobom, aby boli atraktívne, pútavé. Vytvárajú neočakávané, neuveriteľné a často aj absurdné súvislosti. Generácia objektívnych, rozumných, rozhľadených žurnalistov odchádza. Prichádzajú štýloví a trendoví tvorcovia senzácií. Rast sledovanosti sa stal modlou práve tak ako rast HDP, rast predaja, respektíve samotný rast ako taký.
Čitatelia a diváci nie sú obmedzení. Smrť, katastrofy, celebrity, odhalené krásky ich síce priťahujú, ale zároveň vytvárajú u nich kontraproduktívne a negatívne emócie, ktoré sa pretvárajú na negatívne skúsenosti s prácou novinárov. Ľudia sa zároveň stávajú informačne pasívni a skeptickí. Bulvarizácia tlače a televízie je evidentná. Ten permanentný prísun negatívnych a deformovaných informácií sa musí raz a niekde prejaviť.
Významní svetoví prognostici predpovedajú vojnu do 15 rokov. Tunis, Egypt a Jordánsko nám ukázali, že revolúcia, povstanie, či vojna môže vypuknúť neočakávane, rýchlo a kdekoľvek. V Egypte sa tiež naplno prejavilo, že ľudia strácajú voči novinárom rešpekt, ale v prvom rade dôveru. Je jedno z akej krajiny pochádzajú a pre aké médiá pracujú. Negatívne emócie sa novinárom vracajú a novinári sa stávajú cieľom útokov. Môžu to brať ako spätnú väzbu za nepresné, deformované a zbytočné informácie, ktorými kŕmia obyčajných ľudí.
„Obyvateľov domov pod Kapušianskym hradom ohrozovala (najedená a odpočívajúca) líška."
Markíza 10.2.2011 hlavná správa o 17:00
